Pôvodne
som na tomto mieste chcel uverejniť recenziu na film „Ghost Rider: Spirit of
Vengeance“, čo je naozaj poriadne hustý grc, ktorý pôsobí ako céčkový direct-to-DVD
bullshit natočený v Rumunsku (asi preto, že to je céčkový bullshit
natočený v Rumunsku, akurát je direct-to-cinema), ale toto počínanie by
bolo kontraproduktívne. Prečo, pýtate sa? No jednoducho preto, že napriek
svojej neskutočnej šitóznosti ma tento film nenudil a nie som naň
naštvaný. A trošku sa rozpísať o konkrétnom dôvode tohto môjho
rozpoloženia mi prišlo zaujímavejšie, ako vymenovávať, čo všetko je na tomto
filme zle (a to aj napriek tomu, že písanie recenzií na srajdy naozaj milujem).
Tak teda:
Dôvod,
prečo som po dopozeraní druhého Ghost Ridera nemal chuť osobne navštíviť
režisérske duo Neveldine-Taylor a vynútiť si na nich odškodné za
premrhaných 90 minút môjho života, nie je nikto iný, ako božský, nezameniteľný
a neopakovateľný Nicolas Cage.
Kedysi
veľmi uznávaný herec (Oscar za „Leaving Las Vegas“!) je dnes prevažne terčom
posmeškov a vtipkovania, za ktoré môže prevažnou mierou toto dnes už
legendárne video:
Ako
ste práve mali možnosť vidieť (dúfam, že vám nerozdrapilo bránicu) - v scénach,
ktoré možno na papieri vyzerali dramaticky, osudovo alebo napínavo (a v podaní
iného herca by také možno aj boli), pôsobí Nic ako ukážkový psychopatický magor
a/alebo ako veľmi zlý herec. Neuveriteľná miera prehrávania, neuveriteľné
grimasy. Pocitu dokonalej absurdnosti potom pomáhajú aj jeho vychýrené vlasové
kreácie:
A ešte
nekončíme, práve naopak. Konečne vám môžem názorne ukázať, prečo ma sledovanie
GR2 miestami neskutočne bavilo (screeny som vytvoril a upravil vlastnoručne):
Cage’s
faces, number one:
Cage’s
faces, number two (nie, to sa Nic neháda s mobilným telefónom, ale s chlapom,
ktorému ten mobil pred tým vrazil do huby):
Trochu
CGI ksichtenia:
Trademarkový
„pohľad ranenej lane“:
A nakoniec
„Nic’s usual shit“:
Ako
vidíte, je to naozaj dokonalá paleta tvárového výraziva a v kombinácii
s Cageovým hlasovým prejavom sú scény, v ktorých sa tento herec
vyskytuje, naozaj pozoruhodným zážitkom.
Veľa
ľudí si dnes kladie otázky: „Prečo to vlastne ten Nicolas robí? To ho naozaj
opustila aj posledná štipka talentu? Stratil súdnosť, alebo o čo mu ide?“ a podobne.
Je naozaj zložité na to odpovedať a asi iba sám Cage vie, prečo sa jeho
herecký prejav v podstate obmedzuje už iba na strúhanie grimás. Osobne si
myslím, že to robí zámerne, a ak mi nerozumiete, skúste sa pozrieť do jeho
očí. Ja v nich vidím uvedomelý pohľad chlapa, ktorý sa rozhodol baviť
divákov a hlavne seba a rozhodol sa to robiť práve touto formou. A za
to si podľa mňa zaslúži rešpekt.